Z prednášky Alana Browna, riaditeľa európskej pobočky ACSI v Budapešti, prednesené 28.11.2006 pri príležitosti návštevy predstaviteľov ACSI na našej Evanjelickej materskej škole.

ACSI je Medzinárodná asociácia kresťanských škôl, ktorá združuje celosvetovo viac ako päťtisíc škôl s viac ako 1 miliónom študentov vo viac ako 100 krajinách. Poskytuje semináre, konferencie a vzdelávanie pre pracovníkov kresťanských škôl, povzbudenie, podporu a výmenu skúseností s cieľom ovplyvniť ďalšiu generáciu mladých pre Krista.

Pán Ježiš povedal: „Dovoľte dietkam prichádzať ku ne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie.“ (Mk 10:14) Pre týchto rodičov z evanjeliového príbehu bolo veľmi dôležité, aby dostali svoje deti do Ježišovej prítomnosti. Ale nemohli. Cesta bola zablokovaná. Boli tam veľkí ľudia, ktorí hovorili: „Nie.“ Nebola to svetská vláda, ktorá bránila deťom prísť k Ježišovi. boli to vedúci cirkvi (učeníci). Som to ja a ty, kto môže brániť deťom prísť k Ježišovi. Ako reagoval Ježiš? Nahnevalo Ho to!

Aj dnes potrebujeme túto cestu k Ježišovi udržiavať voľnú. priechodnú. Malí ľudia (deti) sa rýchlo stanú veľkými ľuďmi. Chceme, aby deti poznali Toho, ktorý ich miluje.

My v ACSI veríme v kresťanské vzdelávanie od škôlky po univerzitu. Dôležitou otázkou je: Je nejaká chvíľa, kedy Boh nechce, aby Ho dieťa alebo dospelý poznal? samozrejme že nie! Boh chce, aby Ho poznal človek v každej chvíli!

Dnes je mnoho organizácii, ktoré sa venujú misii a zakladaniu zborov, ale len málokto venuje pozornosť zakladaniu kresťanských škôl.

U vás na Slovensku zatiaľ nie je veľká moslimská populácia, ale napríklad vo Francúzsku je 10% obyvateľov moslimov. A oni pracujú veľmi strategicky. Všade kde žijú, sa snažia postaviť čím skôr mešitu. A pri každej mešite hneď stavajú aj islamistickú školu. Uvedomujú si dôležitosť zápasu o mysle detí. (Spomeňme si, že aj v našej evanjelickej cirkvi sa po Tolerančnom patente, po ukončení protireformácie stavali kostoly a školy spolu.)

Štatistika v USA hovorí nasledovné: 43% dospelých v USA, ktorí sú veriaci, prijali Krista pred dovŕšením 13 roku veku. 65 % pred dovŕšením 18 roku veku. A tiež tí, ktorí prijali Krista v skoršom veku majú tendenciu byť silnejšími vo viere. Posúďte sami, ako je to u vás. Tým nie je povedané, že človek nemôže prijať Krista aj v dospelom veku, alebo že veria takéhoto človeka nemôže byť silná. Je to len štatistika ktorá ukazuje určitý trend.

Jeden rodič v USA povedal: „Kresťanské školy nestoja veľa (poplatky) ale veľa platia (dividendy).“ Čo je tým myslené? Kresťanské školstvo v USA je súkromné, bez dotácii štátu. Rodičia teda musia platiť školné, ktoré je pomerne vysoké. Ale v porovnaní s ovocím, ktoré takéto vzdelanie prináša, je toho hodné. Investícia do vzdelania na kresťanskej škole je v budúcnosti bohato zúročená v živote človeka.

Jedna matka raz rozprávala príbeh jej syna Keila. S manželom váhali, či investovať do jeho vzdelania na kresťanskej škole, alebo peniaze ušetriť a dať mu ich na vysokoškolské štúdium, prípadne aj na kresťanskej univerzite. Nakoniec sa rozhodli dať ho do kresťanskej školy od začiatku ako to len bolo možné. Keil však zomrel v 16 rokoch na rakovinu. Keilova matka hovorí: „Keby sme sa rozhodli investovať do jeho kresťanského vzdelania až v neskoršom veku, nikdy by k tomu nedošlo. Keil zomrel príliš mladý na to, aby mohol študovať na univerzite. Investovali sme do jeho vzdelania už na základnej škole a bohato sa nám to vyplatilo. Tá investícia nebola zbytočná. Zomieral vyrovnaný a v pokoji, obklopený priateľmi zo svojej kresťanskej školy.“

Dôležitá je správna perspektíva a vízia. Raz sa stalo, povedal Alan Brown, že mal letieť, ale na letisku zúrila silná búrka. V takom prípade obyčajne lety zrušia, ale tento nezrušili. S obavami nastupoval spolu s ostatnými do lietadla. Keď štartovali motory, kvôli metelici ani nebolo vidieť budovu letiska. Na palube vládlo napätie a cestujúci kŕčovito zvierali rukami operadlá sedadiel. Aké však bolo ich prekvapenie, keď krátko po štarte sa lietadlo zdvihlo a dostali nad búrku. Na palube zavládlo uvoľnenie. Tam hore vládlo ticho a pokoj. Obloha bola čistá a jasná.

Tak ako pilot lietadla mal informácie, ktoré nemali cestujúci, tak podobne aj Boh má iné videnie situácie ako máme my. Aj uprostred búrok života Mu môžeme dôverovať, že On vie čo robí. Biblia je mapou, kompasom, ktoré nás prevedú búrkami života.

V kresťanskej škole nepozeráme na dieťa ako na náhodný produkt mnohoročného evolučného vývoja, ale ako na jedinečné Božie stvorenie. „v Kristu... sú skryté všetky poklady múdrosti a známosti.“ Kol 2:3. Neverím v neutrálny svetonázor. V centre svetonázoru je buď Kristus alebo človek, alebo niečo ešte horšie. Buď je tam pravda alebo je tam klam. Ak bude každý vyučený tak ako jeho učiteľ, akého učiteľa chceme pre naše deti? (por. Lk 6:40) Čo zasejeme do života detí, to neskôr vyrastie. Naše deti potrebujú pevný základ pravdy, ktorý vydrží bez ohľadu na okolnosti. Deti rýchlo vyrastú. Máme k dispozícii len malé okienko, kedy im môžeme povedať o Ježišovi.

Brat Alan povedal: „Táto Evanjelická materská škola je svetlým bodom uprostred mnohej tmy tohto sveta... ale potrebujeme omnoho viac svetla.“

Nie je otázka, či Boh chce, aby v Košiciach bola kresťanská (evanjelická) základná škola. Otázka, ktorú si každý sám za seba potrebuje položiť je: Akú v tom mám zohrať ja úlohu?

Sekvoje sú obrovské stromy, ktoré rastú v Kalifornii. rastú až do výšky 90 metrov a niektoré sú staré cez dvetisíc rokov. V jednom takomto strome v minulosti vysekali „tunel“, cez ktorý vedie cesta. A ešte stále zostalo pre ten strom dostatok drevnej hmoty, takže aj po rokoch ďalej rastie. Ako tieto stromy dokážu udržať svoju stabilitu, keď ich korene siahajú do hĺbky len asi 2-3 metre. Tajomstvo je v tom, že ich korene sú navzájom prepletené, a tak držia stabilitu stromov. Osamote by sa tieto stromy vyvrátili. Tak majú byť prepletené aj „korene“ školy, cirkvi a domova, aby udržali stabilitu života jednotlivcov.

„Raz som prednášal na konferencii riaditeľov kresťanských škôl v Rumunsku“, povedal brat Brown. „Bolo tam asi 50 riaditeľov rôznych škôl. Počas prednášky som vnímal vnuknutie, aby som ich poprosil o modlitbu za jedného z mojich vnukov. A tam, na tej konferencii v Rumunsku sa 50 riaditeľov škôl modlilo za môjho vnuka. V ten deň boli totiž jeho narodeniny. Asi o dva týždne mi tento môj vnuk zavolal a povedal, že odovzdal svoj život Pánovi Ježišovi.“